Treba vedieť rozlišovať každodenné kolísanie výkonu a únavy po ňom, ktorá je absolútne bežná a pretrénovanie ako degeneratívny stav. Pretrénovanie je stav poznamenaný zvyšujúcou sa vyčerpanosťou, ktorá pretrvávava aj po dňoch odpočinku.

Najčastejším príznakom je únava. Tá môže obmedziť tréning, dokonca môže byť prítomná aj v pokoji. Športovec sa môže stať náladový, podráždený, môže trpieť poruchami spánku, depresiami, alebo aj tiež stratou chuti do tréningu. Tieto javy sú sprevádzané tiež zníženou chuťou do jedla a klesajúcou telesnou hmotnosťou. Medzi fyzické príznaky patria svalové bolesti, zvýšený výskyt vírusových ochorení a výskyt zranení.

Pri laboratórnych testoch osôb u ktorých sa prejavili príznaky pretrénovania boli zistené hormonálne zmeny a to najmä zvýšenie hladiny kortizolu (stresového hormónu). Naopak, poklesom hladiny testosterónu sa zmenil stav imunitného systému a boli tiež zistené katabolické procesy v organizme. Syndróm pretrénovania je medicínsky pomenovaný tiež ako neuro-endokrinná porucha. Telo má zníženú schopnosť regenerácia aj v kľudovom režime. Väčší objem tréningu tento jav ešte viacej zhoršuje. Problémy sa môže preniesť do súkromného, alebo pracovného prostredia.

Existujú dve formy syndrómu u športovcov:

• Sympatikotonická forma
• Paraympatikotonická forma

Sympatikotonická forma je častejšia u silových športovcov, kulturistov, alebo šprintérov. Paraympatikotonická forma je častejšia u vytrvalostných športovcov, únava prichádza počas výkonu, športovec má známky hypoglykémie a musí predčasne svoj tréning ukončiť.

V sympatikotonickej forme je zvýšená tepová frekvencia v kľude.
V paraympatikotonickej forme, je zas tepová frekvencia znížená.

Syndróm pretrénovania je z testov nezistiteľný. Je na športovcovi, aby vypozoroval príznaky. Ak cíti dlhodobú únavu, netrpí chorobou (infekčné vírové ochorenia), nechuť do tréningu a jedla, zrejme ide o syndróm pretrénovania.

LIEČBA:
Odpočinok je hlavný faktor. Čím dlhšie pretrénovanie bolo, tým viac odpočinku telo potrebuje. Preto je včasné odhalenie veľmi dôležité. Ak ste pociťovali únavu krátku dobu (napr. 3-4 týždne), bude potrebné prerušiť tréning na 3-5 dní. Po tomto odpočinku by ste mali pristúpiť ku tréningu systémom 1+1 (jeden deň tréning, jeden deň odpočinok). Intenzita tréningu môže byť zachovaná, musí sa však znížiť jeho objem. Je dôležité aby faktory, ktoré vedú k pretrénovaniu boli identifikované. V opačnom prípade sa môže pretrénovanie dostaviť opäť. Tento tréningový systém potrvá niekoľko týždňov, až potom je povolené navýšiť tréningový objem. V závažnejších prípadoch sa musí tréning prerušiť na niekoľko týždňov a môže trvať mesiace pokým s organizmus zregeneruje. Aby sme predišli abstinenčnému syndrómu, z dôvodu netrénovania je vhodná alternatívna forma pohybovej aktivity (plávanie, turistika, bicykel, kolieskové korčule).

PREVENCIA:
Čo sa týka profesionálneho športu, tréningové obdobie nie je len jedno. Samozrejme športovec nemôže ísť naplno každý jeden tréning, pretože telo nie je perpetuum mobile.
Športová príprava má viacero období, periodizácia je nastavená na vygradovanie športového výkonu v danú športovú udalosť. Samozrejmé je sledovanie biologických a funkčných hodnôt športovca.

Ale čo my obyčajní ľudia, ktorí nemáme možnosti dennodenného sledovania svojich parametrov?

Základ je nepreháňať tréningové dávky. Uvedomiť si, že nie ste vrcholový športovec, ktorý žije nielen dennodenne športom. Vy nežijete zo športu, mate iné dôležitejšie povinnosti, ktoré musíte zvládať. Vy mate rodinu a iné povinnosti ako nezmyselné - dennodenné dávkovanie tréningového zaťaženia. Viac neznamená, že je to lepšie. To že sa budete snažiť dvíhať v posilňovniach stale viac, neznamená, že budete lepší. Pri vytrvalostných aktivitách je ideálnym pomocníkom športtester, ktorýž Vám pomôže v tom, aby ste neprepaľovali tréningové tempo.

Základ je si zvoliť adekvátny cieľ, pripraviť si tréningový program, poprípade si tréningy zapisovať.a po určitom tréningovom objeme ich prehodnotiť.

Zvolenie cieľa je najdôležitejšia vec, kedže od tohto bodu sa vaša cesta začína. Ak nebudete vedieť prečo cvičíte, nebudete vedieť zvoliť akou tréningovou cestou sa vydať.

Ak ste začiatočník, začnite zľahka. To platí aj pre nové tréningové činnosti už pokročilých rekreačných športovcov. Samozrejmé je nadšenie z nových aktivít, avšak, čo rýchlo začína, to aj rýchlo končí. Cieľ nie je raketový štart, ale vytrvalé zlepšovanie seba samého. Tréning Vám nezmení život zo dňa na deň, ale postupne zmení Vás natoľko, že budete schopní urobiť zmeny v svojom živote vy samy.

Treba si uvedomiť že nie je cieľom tréningu Vás zničiť, a že to je jediná cesta pokroku. Cieľom tréningu sú kladné adaptačné zmeny na telo športovca. Pre bežných ľudí dvojnásobne platí, že menj je viac. Čiže učite si po ťažkej osemhodinnovke plnej stresu v robote neplánujte hard-core kruháč, alebo polmaratón v osobnom rekorde. Ideálnejší bude ľahký tréning, napríklad pre rozvoj vytrvalosti či už formou behu v lese, alebo plávanie, resp. ľahký kruháčik vo fitesscentre, po ktorom nebudete úplne dole fyzicky aj psychicky.

Nie vždy mate svoj deň, preto ak ho mate dnes netrápte sa. Endorfíny po ľahšom tréningu nastúpia už v krátkom čase a všetko bude hneď krajšie.