VYHORIEVAMMMM !!
Prv túžba, živá žiadosť, akási silná potreba,
ktorá ženie každého človeka, od toho krála až po osamelého tuláka.
Potom slasť, ktorú netreba, no chcem ju pre seba,
síl ma však zbaví,
tak mi treba!
A tíško zahanbený, rozvalím si údy ochabnuté.
Najbližšie k sebe - no bez seba - sladko zaspím, kým nepríde sila iná.
Sila, alebo slabosť? Akási zodpovednosť za seba.
-------------------------------------------------------------------------------
ANONYMUS : Poznáme ho všetci. Prvotný pocit naplnenia nášej existencie energiou všetkých jadrových pohonov celého vesmíru. Dostaví sa podľa typu našej osobnosti pri nájdení niečoho nového, čo vyzerá, že nás bude baviť do smrti. Niektorí tento pocit zažívajú parkrát za život, iní šťastlivci každý deň.
- - Čo ak, ale chceme veci doťahovať dokonca? Čo ak nechceme ustupovať pred prekážkami? - -
Je vôbec možné realizovať akúkoľvek aktivitu v našom živote bez toho, aby aspoň raz na nás nedoľahol pocit znechutenia?
TEÓRIA: Syndróm vyhorenia je civilizačným ochorením, s ktorým sa spoločnosť pasuje od doby vzniku deľby práce. V literatúre nachádzame aj veľmi pradávne, priam biblické opisy – u proroka Eliáša. Neskôr sa dozvedáme o Goetheho stave, Thomas Mann to popísal v Buddenbrookovcoch, Graham Greene napísal Burn-out Case (Prípad vyhorenia).
Ešte donedáva sa predpokladalo, že postihuje zrejme najviac ľudí v tzv. pomáhajúcich profesiách (zdravotné sestry, učitelia, tréneri, lekári). Teraz vieme, že to nezodpovedá skutočnosti. Syndróm sa prejavuje v celej populácii naprieč všetkými profesiami a vekovými kategóriami. Nie je tu exkluzívne pre „zlých“ manažérov, zdravotné sestry a lekárov alebo vrcholových športovcov. Je v každom z nás a za určitých okolností sa rád prezentuje.
Vyhorenie pociťujú dosť bežne matky najmä okolo 8. či 9. mesiaca veku dieťaťa, keď nastupuje veľká únava z neustáleho rutinného kolobehu a nevyspatia. A o študentoch na SR ani nehovoríme. Pri dnešnom memorovacom systéme, si týmto stavom préjdu niekoľkokrát za rok. Škola hrouuuu...
Je celkom jedno, či má vyhorený prácu, ktorú má rád či nerád, či študuje, čo ho baví alebo nebaví, či miluje svoje deti alebo nie. Depresia čiže dolná amplitúda na krivke nálady, strach zo zlyhania, poruchy spánku, nijaká radosť z ničoho – takýto stav/ nestav, život/ neživot sa objavuje stále častejšie ako následok stále väčších očakávaní, časového a výkonnostného tlaku.
TYPY OSOBNOSTÍ KTORÉ HORIA:
Talentmaniaci: Niektorí z nás, ktorí horíme sme reálne talentovaní jedinci. Ide nám väčšina vecí od ruky, chvália nás aj iní ľuďia, skrátka vieme ako na to. Niekedy sme však maniaci. Našou buldočou povahou a zdravou tvrdohlavosťou, sme si samy naakumulovali stres, ktorí priamo úmerne zvyšuje naše nároky na nás v kritických situáciach. Hlavou proti múru sa však nedá ísť.
Pozitívny peace-makeri: Ďalšou skupinou tvoríme my peace-makeri, ktorí ani tak veľa od života nechceme, hlavne chceme pokoj a kľud. Nemáme radi konfliktné situácie, nemusí mať všade posledné slovo. A že prečo aj my? No nevieme totiž povedať „NIE“ druhým. Staneme sa obeťami našej neschopnosti v adekvátnych situáciach nezrealizovať potreby iných. Naopak aj keď vieme že už toho máme nad hlavu, aj napriek tomu príjmame ďalšie objednávky od našich priateľov.
Režiséri: Treťou skupinou sme my režiséri, ktorí v skutočnosti ani nehoríme – máme iba vznešený obraz o sebe a za všetky naše neúspechy a zlyhania vždy môžu výlučne iba iní ľuďia. Podlomené zdravie a náš subjektívny neúspech v živote je dielom iných, resp. osudu, nešťastia My nehoríme, my len míňame energiu na analýzu iných a ich si transformujeme ako postavičky z filmov do svojich životov.
SYNDRÓM A ZDRAVIE – PRÍKLADY: Ženy postihuje v o niečo vyššej miere ako mužov. Fyzickým korelátom u žien sú tiež častejšie zápalové procesy ako u mužov. Predpokladá sa, že aj preto, lebo sa viac snažia vyhovieť všetkým a z kultúrnej zotrvačnosti robiť veci tak, aby sa len o nich nemohlo povedať, že sú egoistické. Vo vnútri potom prebieha boj medzi sebazáchovnými tendenciami a plnením často aj nezmyselných úloh.
Osobnosť človeka má obrovský vplyv na imunitu. A s tým sa už dá podniknúť dosť veľa. Osobnosť možno rozvíjať, kultivovať, dá sa všeličomu naučiť. Ukázalo sa, že mentálny postoj dokáže ovplyvniť aj pomer steroidného hormónu DHEA a kortizolu v prospech DHEA, čo je skvelé, lebo takýto pomer je zdravý a pôsobí proti predčasnému starnutiu a degenerácii. Opačný pomer, charakteristický pre stresovaných a vyhorených, je, pochopiteľne, neveľmi zdravý.
(see you later:D)