,,Tvoja sila je skutočná vtedy, keď ju ovláda tvoja myseľ.´´

Dnes si rozoberieme rovnicu MYSEĽ + TELO = x{zranenia}.

Nie nebojte sa neprešli sme z oblasti športu do matematiky.

Presnejšie si dnes rozpitváme psychosomatické, resp. opakujúce sa zranenia športovcov, v závislosti od ich povahy a osobnostných čŕt.

To, že sa niekto častejšie zraňuje ako iný, samozrejme nemusí byť priamo úmerné len tomu či je cholerik alebo flegmatik, ale ukážeme Vám, že aj takéto výskumy prebiehali.

Čiže aj tento faktor v príprave športovca musíte mať v pamäti, pretože športový tréning je komplex množstva malých detialov, ktoré dávajú na konci výsledok vo forme výkonu a konečného výsledku.

Základná kategória: ŠPORTOVEC NÁCHYLNÝ NA ZRANENIA

Do tejto kategórie patria športovci, ktorí bývajú často zranení. Dochádzajú k zraneniam aj napriek tomu, že tréningové podmienky sú bezpečné a miera rizika prijateľná. Ako keby im niekedy chýbal základný pud sebazáchovy v rozhodujúcich momentoch.

Kategória zranení zahŕňa 3 podkategórie:

a) Športovec, ktorý má často vážne zranenie

Sú športovci, ktorí sa dostávajú pravidelne do vážneho zranenia. Sotva sa stihnú doliečiť, prichádza nové alebo obnovené zranenie. Lekári sú z tohto typu nešťastní. Charakteristiky športovca sú nasledovné:

-vysoká miera perfekcionizmu
-vysoká sebakritickosť
-extrémna ambicióznosť
-nutkavý pocit, že sa netrénuje dosť tvrdo
-má tendenciu preháňať zaťaženie (dávky naviac sú pravidlom)
-nedá si povedať, aby poľavil
-má málo hravosti a kreativity, na ihrisku vždy „drie“
-podceňuje regeneráciu a čas na oddych
-pocit uspokojenia má len vtedy, keď je tréningom zničený
-po neúspechu máva sebadeštrukčné tendencie (napr. hneď ide trénovať a tam sa dorazí)
-obvykle má tvrdú výchovu, najmä otcovskú

Rady pre trénera:

-utvoriť si pozitívny vzťah, nielen k športovcovi ako „nositeľovi výkonu“, ale k „jeho osobnosti“
-naučiť ho postoju, že stačí, aby to bolo „dosť dobré“
-venovať sa športovcovi nielen po víťazstve, ale aj po porážke
-dať mu možnosť samostatne objavovať chyby
-naučiť ho chápať šport ako postupné sebazdokonaľovanie

b) Športovec trpiaci psycho-somatickými problémami

Zranenia u tohto typu sú ťažko definovateľné. Často ani lekár si nie je istý, či nejde o simuláciu, pretože klinické a somatické príznaky nie sú jednoznačné. Skôr by to dokázal posúdiť skúsený fyzioterapeut, ktorý so športovcom často pracuje. Je typické, že pred významnou súťažou si tento športovec sťažuje na rôzne nepohody a bolesť. V pozadí je obranný mechanizmus (hendikep ako alibi, ak by súťaž nevyšla). Znižuje tak tlak, ktorý pociťuje na seba. Niekedy je v pozadí mechanizmus konverzie: zvýšená úzkosť sa podvedome premieňa na nepohodu a bolesť.

Typické charakteristiky:

-býva detinský
-môže trpieť nejakou závislosťou
-má potrebu byť ochraňovaný niekým silnejším
-je mimoriadne senzitívny
-rád strháva na seba pozornosť
-rád má starostlivosť a opateru
-obvyklá je starostlivá a hyperprotektívna výchova materského typu kombinovaná s veľkou ambicióznosťou
-často to je najmladší zo súrodencov

Rady pre trénera:

-neumožňovať mu v tréningu výhody za uvedené prejavy
-ak si sťažuje, neobviňovať ho, ale žiadať, aby sa doliečil a až potom trénoval znovu naplno
-izolovať ho v čase doliečovania od športovcov v tréningu
-v doliečovaní mu predpísať náhradný (redukovaný) tréning
-pestovať u neho vyššiu zodpovednosť za seba a za vlastný výkon
-pestovať a podporovať prejavy dospelosti

c) Športovec, ktorý zranenie simuluje

Tento typ je dosť ťažké odlíšiť od predchádzajúceho. Najspoľahlivejšie to dokáže masér alebo fyzioterapeut. Simulant nemá skutočné, a ani psycho-somatické ťažkosti. Predstiera ich vedome, aby dosiahol určité psychické alebo pozičné výhody.

Typické charakteristiky:

-nerád tvrdo trénuje
-zvýšene sa pozoruje (je hypochodondrický)
-nebýva čestný a úprimný
-jeho klamstvá a polopravdy sú súčaťou životného názoru, že človek s pravdou ďaleko nezájde
-obvykle nemá skutočných priateľov
-býva zvýšene poverčivý, spolieha sa na náhodu
-prevažuje u neho vonkajšia motivácia (získavanie výhod športom)
-má nedostatočnú vnútornú motiváciu (chýbajú vnútorné hodnoty športovania)

Rady pre trénera:

-nevšímať si jeho exhibicionizmus
-dobre ho sledovať a pamätať si jeho prejavy, reči, a pod.
-naučiť sa presne rozlišovať, či klame zo strachu alebo z prefíkanosti
-ak klame zo strachu: dodať mu viac sebadôvery
-ak klame z prefíkanosti: dobre sa pripraviť na rozhodujúci pohovor (mať dôkazy a argumenty), rozhovor viesť medzi štyrmi očami a -konfrontovať ho s pravdou
-byť nekompromisný (buď - alebo)
-dať mu vnútorné výkonnostné ciele
-neveriť rečiam, žiadať skutky
-mať na pamäti, že ostatní športovci sledujú, ako sa s ním tréner vysporiada

Tak čo, už si nie si istý či to bol osud v tom zápase kedy ti nevydržala achilovka ??

Každý si je strojcom vlastného osudu. Tým pádom TRÉNER v športovom tréningu je akýmsi anjelom strážnym pre všetkých jeho zverencov.

Veľa chute do ďalšej práce na sebe Vám praje

www.FITTIP.sk - ŠPORTOVÁ AGENTÚRA